„Zem je mŕtva“, hlásajú na svojom treťom albume moskovskí KATALEPSY. Tri albumy za sedemnásť rokov existencie môžu pri povrchnom pohľade vyzerať ako fakt ležérne tempo, vďaka niekoľkým „menším“ alebo „spoločným“ nahrávkam má však skupina diskografiu, ktorá svedčí o tom, že páni sa na jednej strane neflákajú a na tej druhej zase netrpia pocitom, že so všetkým, čo im napadne treba hneď bežať do štúdia a radšej starostlivo vyberajú a vybrusujú.

Ani ich raný slam/brutal death metal nebol úplne márny, pred poldruha dekádou táto vlna dokonale preorala aj ruskú extrémnu scénu a KATALEPSY sa zaradili k tým, ktorí naozaj pochopili čo a ako. Veľké šťastie však máme v tom, že limity tohto subžánru im dosť rýchlo začali byť pritesné a miesto toho, aby v nich uviazli, začali hľadať a posúvať sa ďalej. Prvý dlhohrajúci album z roku 2013 bol už namakanou ukážkou toho, ako brutálny a technický death metal vidia na šírej ruskej zemi a o tri roky neskôr na dvojke predviedli, že dá sa ísť ešte ďalej, brutálne a zároveň kreatívne a sofistikovane.

Tretí album sa zvykne považovať za test kvality a toho, či kapela ako taká má význam a potenciál do budúcnosti. Vydanie opäť u Unique Leader svedčí o tom, že obe strany sú so spoluprácou spokojné a myslím, že aktuálne ani nie je nikto, kto by mohol KATALEPSY začať lanáriť na niečo „ešte lepšieho“. Takáto banda sa z portfólia proste nepúšťa. Nie s takýmto albumom, „Terra Mortuus Est“ je totiž nahrávkou, ktorá má ďaleko k tuctovosti a aj k „istotám“. V jedenástich skladbách na rozšafnej ploche 50 minút si Moskovčania opäť posúvajú hranice a v oblasti experimentovania si doprajú naozaj dosť, pričom to nevyznieva ani samoúčelne, ani násilne.

Pochopiteľne sme stále v žánri brutálneho death metalu, na mnohých miestach fakt výbušného a intenzívneho. Zároveň ide o technicky a kompozične opulentný kus s tou pridanou hodnotou, že surovosť a „umenie“ tu nebojujú jedno proti druhému, ale pekne spoločne. Gitarové riffy i rytmika sú také, aké očakávate od spolku existujúceho od roku 2003 a stále na sebe pracujúceho, a zároveň vás napriek všetkému stále dokážu nadchnúť a aj ohromiť. Harmónie, vyhrávky a vyšperkovaná hutná basgitara, pod tým bicie s ostro rezaným, ale nie nepríjemným zvukom. Mnoho momentov dokumentujúcich, ako sa z klasického slammingu stal u KATALEPSY silný, živý a valcujúci groove.

Niečo podobné majú vo svojom old school slame NY majstri INTERNAL BLEEDING, ku ktorým majú Rusi na viacerých miestach blízko, keďže takisto prišli na výrobu amalgámu tvrdého jadra a kovu smrti, nech už sa to týka hudby či vokálov. A neboja sa svoj BDM obohatiť o ďalšie momenty – do deathmetalového nárezu sa KATALEPSY s ľahkosťou pustia z thrash/crosssoverového partu ako od SIBERIAN MEAT GRINDER. Popri tom sa úspešne oddávajú atmosféram, ktoré tu a tam nájdete aj na fakticky besných miestach a záverečná „Land Of Million Crosses“ na nich stavia tak, že epickým a „post“ dojmom sa nevyhnete. Zvuk, vizuál a texty dielo korunujú. Toto je dobrý rok pre BDM.